12. 09. 2014
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenia na sviatok Povýšenie Svätého kríža: Ježišov kríž

„Pľuhavá mušisko, aká je dotieravá!" Takéto slová nedávno vyleteli z úst mojej svokry. 

Pousmial som sa a pokúšal som sa jej vysvetliť, načo Pán Boh stvoril muchy: „Ale, babka, taká krásna muška! Robí si len svoju povinnosť – učí nás trpezlivosti. A okrem toho, čo by jedli vtáčiky, keby nebolo múch?"

Muchy sú taký malilinký krížik v našom živote. No dôležitý – cez maličké kríže nás dobrý Boh učí zvládať väčšie až po tie najväčšie. Až po Ježišov kríž.

„Čože, my, slabí ľudia, máme niesť Ježišov kríž?" V podstate áno. Každé ráno sa pozerám na obraz Ježiša, ležiaceho pod krížom. Skláňa sa k nemu nejaký človek. Spočiatku som ho vnímal ako Šimona z Cyrény. Až raz mi prišlo na um: „Ten človek som ja." A začal sa s dialóg s Pánom. „Vidíš, ako trpím, bezvládne ležím? Čo keby si mi pomohol s krížom?" – „Ja, Pane?" „Ty." Zaskočilo ma to. Prišli mi na um všetky zdôvodnenia, prečo práve ja nie – som hriešny, slabý, každú chvíľu zlyhávam, moja láska je slabučká... „Ty. Od teba chcem, aby si mi nechal stále otvorené srdce, v ktorom si môžem odpočinúť pri nesení kríža. A kým budem odpočívať, nes ho trochu ty. Neboj sa, nie celý. Len kúsoček. Mám po celom svete mnoho ľudí, ktorí takto každý deň nesú kúsok môjho kríža. Nie sú to ľudia bez chyby. Ale milujú..."

Môže sa nám zdať divné, že Ježiš aj dnes trpí, nesie kríž. Ak však veríme, že Cirkev je jeho tajomné, mystické telo, tak vieme, že naozaj trpí. Vonkajším prenasledovaním, vnútornými zlyhaniami... Kým to prvé ma dlho viedlo „len" k modlitbe za prenasledovaných, to druhé ma často viedlo k posudzovaniu a hnevu. Avšak po zážitku s obrazom Ježiša ležiaceho pod krížom sa tieto moje postoje pomaly menia. Oveľa viac vnímam, že to Ježiš trpí, keď je jeho Cirkev ohrozovaná zvnútra či zvonku. A učím sa pri spravách o takých udalostiach prejavovať Ježišovi lásku. „Milovaný, tu som pri tebe. Trpíš so svojimi prenasledovaným deťmi, trápiš sa pre ich zlyhania. Spočiň v mojom srdci. Oddýchni si v mojej láske, slabučkej ako vánok..." (Pôvodne som mal napísané „biednej láske". Ale hneď sa mi ozvalo vnútro: „Ako môžeš lásku Ducha Svätého nazývať biednou? Veď to nie je tvoja ľudská láska, ale moja božská, ktorú mi prejavuješ.")

A tak prechádzam životom pod krížom. Kríž je povýšený, vyvýšený v mojom srdci. Preto sa radujem z dnešnej slávnosti, lebo je vonkajším znakom toho, čo by asi mal prežívať každý, kto miluje Ježiša – ochotne a s radosťou prijímať kríž, lebo tým Ježišovi prejavujem lásku a mám účasť na vykúpení sveta.

Som hriešnik. Vykúpený hriešnik. Svojimi hriechmi som pribil Ježiša na kríž. On mi ich odpustil a každý deň odpúšťa a robí so mnou to isté, čo som ja urobil s ním – pribíja ma na svoj kríž. Aká to láska Boha, ktorý chce, aby vykúpený človek išiel jeho cestou! Aká to láska ku mne, ktorý sa často z toho kríža chcem odtrhnúť, ktorý často odmietam trpieť a dokonca zabúdam na Ježiša a chcem ísť vlastnou cestou!

Ale niet inej cesty. Len Ježišov kríž.

Láskavý Otče, ty si poslal na svet svojho milovaného Syna, aby smrťou na kríži spasil všetkých ľudí; daj, prosíme, aby sme na zemi stále lepšie poznávali tajomstvo jeho vykupiteľskej smrti a dosiahli účasť na jeho sláve v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Na stiahnutie

14. 9. 2014 A4.doc



Návrat späť