19. 10. 2013
Domov   >   Udalosti

Diecézna púť rodín

Homília gen. vikára Ladislava Stromčeka

(Homília gen. vikára Ladislava Stromčeka)

V tomto pútnickom chráme vo Višňovom je uchovávaná vzácna relikvia - v ampulke je tu malé množstvo krvi blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Relikvia sa tu dostala vďaka dobrým kontaktom tunajšieho pána dekana s krakovským pánom kardinálom Dziwiszom.

Malé množstvo krvi Jána Pavla II. nám pripomína aj tú chvíľu, keď pápež prelial svoju krv pri atentáte v roku 1981. Len štyri dni pred atentátom zriadil Pápežskú radu pre rodinu. Jej terajší predseda arcibiskup Paglia hovorí, že to chápe tak, akoby dekrét o zriadení Rady pre rodinu bol podpísaný krvou Jána Pavla II. Akoby atentát na pápeža vyjadroval, že Ján Pavol II. je pripravený ísť do krajnosti pri obrane a presadzovaní základných hodnôt viery a ľudského života. Symbolicky to skutočne platí - veď Jána Pavla II. chceli odstrániť za presadzovanie hodnôt ako sú ochrana života, dôstojnosť ľudskej osoby, rodina.

Terajší Svätý Otec Benedikt pokračuje s veľkým nasadením v dôraze na základné hodnoty. Prejavilo sa to pred mesiacom pri siedmom Svetovom dni rodín v Miláne. Našu tohtoročnú púť rodín vo Višňovom preto môžeme chápať aj ako ozvenu alebo pokračovanie tohto milánskeho stretnutia. A aby sme boli úplní - naša púť rodín nielen nadväzuje na stretnutie rodín v Miláne, ale vidíme ju aj v súvise s Rokom svätých Cyrila a Metoda, vo výhľade na Rok viery, ktorý sa začne v októbri s dôrazom na novú evanjelizáciu. Navyše naša púť pridáva k tomu osobitný mariánsky akcent, vyjadrený témou Mária - žena viery. A práve táto téma veľmi výstižne sumarizuje všetky spomenuté myšlienky, pretože v Máriinom prežívaní viery porozumieme, o čo ide.
Mária ako žena viery nám pomáha skrze postoj viery znova objaviť rodinu ako základnú hodnotu ľudského spoločenstva, ako hlavné bohatstvo ľudstva.
Na rodinu dnes doliehajú mnohé ťažkosti:

  • hospodárska kríza, mnohí rozmýšľajú, ako prežiť
  • prílišný individualizmus, ktorý narúša súdržnosť rodiny (každý si žije najmä pre seba)
  • spochybňovanie manželstva ako vzťahu muža a ženy
  • vysoká rozvodovosť, prinášajúca utrpenie manželom, ale najmä deťom
  • nechuť uzatvárať manželstvo (nepotrebujeme papier, keď sa máme radi)
  • narúša sa podstata rodiny, čím sa narúšajú základy spoločnosti, prežívame krízu civilizácie.

Benedikt XVI. povedal: „Ľudstvo nemá budúcnosť bez rodiny." Toto máme pomôcť pochopiť najmä mladým, aby sa naučili hodnotám, ktoré dávajú zmysel ľudskej existencii, potrebujú vyrastať v rodine ako v spoločenstve života a lásky, ktoré sám Boh určil pre muža a ženu. A Sv. otec pokračuje: „Pravdupovediac, keď sa snažím predstaviť si raj, vždy sa mi zdá, že sa ponáša na čas môjho detstva a mladosti." Bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou (nie výčitkami) predložte dôvody, pre čo žiť (čomu žiť).

 

Sv. Otec v divadle La Scala o rodine tretieho tisícročia pripomenul, že práve v rodine človek spoznáva, že nie je stvorený na to, aby žil uzavretý do seba, ale vo vzťahu k druhým.
Benedikt XVI. vymenoval prvky, ktoré podľa neho tvoria rodinu. (Budem ich po jednom citovať a vy si pri každom z nich urobte súvislosť s Máriou ako ženou viery a so sebou ako človekom viery.)

  • sme povolaní rásť v trvalom vzťahu s Bohom
  • zúčastňovať sa na živote cirkevného spoločenstva
  • rešpektovať v rodine názor druhého
  • byť pripravený k službe
  • byť trpezlivý so slabosťami druhých
  • vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie
  • s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty
  • hľadať súlad a jednotu rodičov pri výchove detí
  • byť otvoreným voči iným rodinám, najmä voči chudobným alebo tým, čo sú v morálnej a duchovnej biede
  • mať zodpovednosť voči spoločnosti.

Benedikt XVI. pokračuje: Tieto prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou cirkvou.

 

Je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú vždy viac rodinou, a evanjelizovať nie slovom, ale vyžarovaním, silou žitej lásky.

Je tu ešte jeden problém, v ktorom nám pomáha pohľad na Máriu ako ženu viery. Je to situácia rozvedených a znovu zosobášených. Mnohí ste aj tu na tejto púti rodín, aby ste načerpali novú silu. Táto téma patrí k veľkým bolestiam dnešnej Cirkvi.

Benedikt XVI.: „Nemáme na to jednoduché recepty. No rozdelené rodiny musia cítiť naše objatie." Je veľkou úlohou farnosti, katolíckeho spoločenstva, urobiť všetko, čo je v jeho možnostiach, aby títo ľudia cítili, že sú milovaní, prijímaní, že nie sú „mimo", i keď nemôžu prijať rozhrešenie a Eucharistiu.
Majú praktizovať duchovné sv. prijímanie, pričom je veľmi dôležité, aby vedeli, že pokiaľ sú v spoločenstve s Cirkvou, môžu byť i bez fyzického prijatia sviatosti duchovne zjednotení s Kristom v jeho Tele. Duchovné sv. prijímanie popisuje sv. Tomáš Akvinský ako takú horlivú túžbu po prijatí Ježiša a jeho milujúcom objatí prostredníctvom Eucharistie, akoby ho skutočne prijali.

A práve v tom je im blízko Mária so svojou hlbokou a silnou túžbou po blízkosti so svojím Synom. Mária prežívala odlúčenosť od Ježiša - s bolesťou, ale vyrovnane a s pokojom. Tí, ktorí túžia po blízkosti s Kristom, ale nemôžu prijímať Eucharistiu, sú tiež v škole Márie, ženy viery.

Pri dnešnej púti rodín v škole Márie ako ženy viery prosíme o novú silu, aby sme dokázali v každodennej vernosti žiť svoje rodinné vzťahy, utvárať z našich rodín domáce cirkvi, v ktorých sa ohlasuje evanjelium skôr vyžarovaním a svedectvom, ako slovami.

Aj v tom nás povzbudzuje pohľad na Máriu ako ženu viery. Jej viera, to bola premyslená hlboká oddanosť jej Synovi, túžba byť s ním a žiť pre neho. Pravá úcta k Panne Márii nás teda stále viac približuje k Ježišovi.

Benedikt XVI.: „Vzťah k Márii nespočíva v nestálych citoch, ani v akejsi márnivej ľahkovernosti, ale vychádza z pravej viery v jej Syna. Milovať Máriu, Ježišovu Matku, znamená počúvať jej Syna a robiť všetko, čo nám on hovorí."

Socha fatimskej Panny Márie tu v tomto chráme akoby objímala všetky rodiny. Objíma vás, ktorí ste tu k nej prišli, ale osobitne všetky tie rodiny, ktoré ju najviac potrebujú.
Mária, Kráľovná rodiny, oroduj za nás. Amen.

Toto všetko ešte viac zvýrazňuje, aké veľké a dôležité je poslanie kresťanských rodín. Uvedomujeme si zodpovednosť kresťanských rodín voči súčasnej spoločnosti. Aj preto si musíme pestovať vzhľadom k rodine vysoké túžby, mať vysoké ambície dokázať to žiť, stále novú duchovnú silu. A k tomu tu máme príklad, povzbudenie a ochranu Ježišovej matky, ženy viery. Ona si uvedomovala, k čomu bola povolaná a premýšľala o tom. My chránime rodinu a práve pri pohľade na všetok ten zmätok dookola si viac uvedomujeme, o aký veľký dar sa jedná. Prostredníctvom viery vidíme, v čom je podstata Božieho zámeru ohľadom rodiny. Pripomína nám to Katechizmus katolíckej cirkvi, že rodina „je prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života." Boh stvoril človeka ako muža a ženu, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Osobitným darom Ducha Svätého z vás manželov Kristus robí znamenie jeho lásky k Cirkvi.

Ladislav Stromček 
generálny vikár



Návrat späť