26. 07. 2025
„Vždy si ma vyslyšal“ (17. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje -„Vždy si ma vyslyšal" (17. nedeľa v Cezročnom období)
Počúvaj dnes pozorne slová žalmistu. Sú to verše plné dôvery, že Boh koná, keď o niečo prosíme, že sa stará, že na neho sa vždy dá spoľahnúť. Ba dokonca že za nás „dielo dokončí" (Ž 138, 8a). Možno to je cieľom textov tejto nedele – znova nás učiť a naučiť, že Boh vždy koná, keď mu predkladáme svoje žiadosti s vďakou, modlitbou a prosbou (pozri Flp 4, 6). Je to dôležité tiež preto, lebo mnohí kresťania veria v akýsi osud hovoriac, že čo je raz „kdesi hore napísané, to sa stane, nech robíš, čo chceš". Koľkokrát som sa najmä na Kysuciach s takým nepravdivým a kresťanskej viere odporujúcim tvrdením stretol. Akoby náš život nebol v rukách milujúceho Boha, ktorý sa o nás s láskou stará, ale je výsledkom nejakého vopred určeného scenára, ktorý nemáme šancu zmeniť ani ovplyvniť.
Abrahám a jeho vyjednávanie s Bohom je dôkazom, že to tak nie je. Boh je vždy ochotný nielen počuť, ale aj vyplniť naše prosby (pozri 1 Jn 5, 14 – 15). A dokazuje to aj samotný Ježiš v evanjeliu, keď potvrdzuje, že každý, kto prosí, dostane (Lk 11, 10). A nedostane hocičo: Otec dá každému prosiacemu Ducha Svätého!
Žiť v takejto viere sa potrebujeme stále učiť a cvičiť. Lebo viera s akýsi osud nás môže ľahko viesť k tomu, že vo svojej modlitbe ochabneme, že z nej urobíme len formalitu, ktorá nemá vplyv na Boha ani na nás. Nech je to ďaleko od nás!
Počúvaj, ako žalmista hovorí priam neuveriteľné slová: „Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval" (Ž 138, 3a). V akej rodine, v akom spoločenstve, v akej atmosfére vyrastal autor tohto posvätného textu, keď pre celý svet a celé veky mohol vydať svedectvo o tom, že Boh nikdy neodmietol jeho modlitbu, jeho vzývanie, jeho prosbu?
Keď sa teraz pozrieš na svoj život, na chvíle, keď si s plným vedomím a naliehavo vzýval Pána, možno aj ty vyznáš, že Pán ťa vždy vyslyšal. Nemyslím tie chvíle, keď si sa za niečo modlil, ale už o päť minút si na tú prosbu zabudol, ale na volanie, ktoré v tebe rezonuje dodnes. Vo mne jedno z takých volaní je z roku 1983, keď som sa raz večer modlil práve tento žalm. Chcel som ujsť z vedenia jedného duchovného tábora v podzemnej cirkvi, lebo som bol presvedčený, že to nezvládam. A Pán mi vtedy jasne povedal, že on „za mňa dielo dokončí". Neušiel som a Boh dielo dokončil. Vždy ma vyslyšal, keď som ho vzýval.
Je dobré tie vzývania Pána si pamätať a vydávať o nich svedectvo. Boh je totiž ochotný zmeniť celý svet, len aby nás vypočul a urobil, o čo ho žiadame.
Na stiahnutie
27. 7. 2025.doc