02. 06. 2025
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Jednota a demontáž (7. veľkonočná nedeľa)

Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Jednota a demontáž (7. veľkonočná nedeľa)

Keď Pán Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe prosil o jednotu svojich nasledovníkov, o jednotu Cirkvi, vypočul ho Otec alebo nie? Bola nám jednota daná, alebo je to niečo, o čo máme stále prosiť?

Je to už 43 rokov, čo sa po jednom formačnom stretnutí sporadicky touto otázkou zaoberám. Lebo vnímam, že sme oveľa viac vyzývaní modliť sa o jednotu, než sa usilovať „zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja" (Ef 4, 3). Svätý Pavol hovorí tak, akoby nám jednota bola už daná. My sa máme zo všetkých síl usilovať, aby sme ju neoslabovali, nenaštrbovali. A ak sa proti nej previníme, tak ju máme obnovovať pokáním, modlitbou, zmierením, hľadaním pravdy, znášaním utrpenia, ktoré naštrbená jednota v čistej duši spôsobuje.

V tomto postoji ma utvrdzujú aj slová veľkých cirkevných učiteľov, ktoré v týchto dňoch čítame v posvätnom čítaní Liturgie hodín. Svätý Cyril Alexandrijský, svätý Augustín, svätý Lev Veľký (Liturgia hodín II., utorok, streda a piatok 6. veľkonočného týždňa plus slávnosť Nanebovstúpenia Pána – tie texty stoja za prečítanie!). Sme zjednotení krstom v Kristovi (svätci hovoria doslova o telesnej jednote), našu jednotu upevňuje prijímanie ostatných sviatostí, Duch Svätý z nás vytvára duchovnú jednotu. To sú Božie diela, ktoré my nemôžeme zničiť. Ale môžeme ich účinnosť oslabiť – ak nežijeme v pravde, ak mlčíme pri neprávosti, ak nám svetské zmýšľanie tak zahlcuje dušu, že nemáme priestor zmýšľať nebesky...

Žijeme v dobe, keď možno v celom svete prebieha demontáž istého poriadku, ktorý obrovskou prácou aj Katolíckej cirkvi vznikal a rozvíjal sa tisícročia (nájdi si niekde napríklad príbeh, ako vznikalo medzinárodné právo najmä zásluhou rehole dominikánov; alebo na akých princípoch vznikala po Druhej svetovej vojne, dnešná Európska únia)). Prišli mocní, ktorí neuznávajú medzinárodné zmluvy, ktorí nerešpektujú právo, ktorí krivia svoje i cudzie svedomie, ktorí nemajú problém obviňovať, keď sa iní držia zákona a pravdy. Moc valcuje svet. A čo je našou úlohou v takej situácii? Nemáme moc ani prostriedky, aby sme ako kresťania doterajší poriadok nejako udržali pri živote, pomohli k jeho zveľadeniu. Možno to ani nie je potrebné, veď naším cieľom je poriadok Božieho kráľovstva. Ale máme právo a povinnosť kričať, keď sa deje bezprávie. Určite nás preto nebudú chváliť, ale nemôžeme mlčať.

Práve preto, aby sme mohli pomáhať udržiavať v tomto svete Boží pohľad na to, čo sa deje, potrebujeme žiť jednotu. Zachovávať ju. Dnes (v piatok) napríklad sa usilujem zachovávať jednotu s istým pokrsteným človekom. Lebo v modlitbe dňa sa hovorí: „... keď náš Spasiteľ príde vo svojej sláve, zaodej rúchom blaženej nesmrteľnosti všetkých, ktorých si znovuzrodil svätým krstom." Zo srdca mu to želám a modlím sa za to. Hoci jeho slovník a spôsoby ma desia, nikdy o ňom nebudem zmýšľať zle, lebo je to môj brat v Kristovi, ktorý robí zlo, ale stále má šancu na večný život. Kiež by si prišiel vyprať rúcho... Kiežby si prišiel nabrať zadarmo vody života... (pozri Zjv 22, 13. 17). Lebo Pán aj jemu odplatí/odmení podľa jeho skutkov (v. 12).

„‚Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha. Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali" (Sk 7, 56 – 58).


Na stiahnutie

1. 6. 2025.doc



Návrat späť