26. 10. 2018
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 30. nedeľu v cezročnom období: Chodenie s jasotom

Dnešné texty sú aj o takej obyčajnej ľudskej činnosti, akou je chodenie. Avšak špecifické chodenie – putovanie zo zajatia, návrat na Sion, nasledovanie Ježiša. 

Chodenie s plačom, ale aj s plesaním. Plač pri odchádzaní, jasot pri návrate.

Počúvaj, čo prikazuje Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša: „Plesajte, jasajte, ohlasujte, spievajte a vravte..." Prečo? Lebo „privediem, zhromaždím, dovediem, budem viesť". Boh hovorí o chodení, ktoré bude vyslobodením. Zhromaždí svoj ľud a povedie ho. Či presne to neurobil a stále robí skrze Ježiša?

Žalmista už vidí uskutočnenie toho, čo prorok sľubuje. Pán privádza sionských zajatcov, tých, čo boli kedysi odvlečení pre svoj hriech, no teraz sa vracajú s jasotom, lebo „veľké veci urobil s nimi Pán". Pamätáš sa, ako si bol otrokom hriechu? Kto ťa vyslobodil? S kým teraz putuješ a kam? Ježiš a Božie kráľovstvo je správna odpoveď. S pridanou hodnotou – „s jasotom".

A napokon z Jericha kráča Ježiš a s ním veľký zástup. Zasa je to o chodení. Ale v tomto prípade aj o tom, že Boh sa zastavil, keď počul, že ktosi na neho kričí. Zastavil sa preto, aby sa rozšíril zástup jeho učeníkov – o Bartimejovi je totiž napísané, že „hneď vidiel a šiel za ním po ceste".

Chodenie je samo osebe skvelá vec. Keď vyleziem na nejaký vrchol v Tatrách a teším sa nielen z rozhľadu, ale aj podaného výkonu a upevnenia zdravia, neraz ma napĺňa radosť. Tak som pred pár týždňami vyspevoval od radosti s úplne neznámymi ľuďmi na Slavkovskom štíte. Ale keď už samotné chodenie je také dobré (pozri, čo píše o telesnom cvičení svätý Pavol – 1 Tim 4, 8), o čo lepšie je chodenie s Ježišom! Keď už výstup na nejaký vrchol vyvoláva v srdci túžbu spievať, o čo viac by malo jasať srdce pri chodení s Ježišom!

Keď ideš s Ježišom, máš pre každého úsmev, prípadne slzy súcitu, ak trpí. Keď ideš s Ježišom, žehnáš každému, koho stretneš. Keď ideš s Ježišom, nenecháš na zemi povaľovať sa plastovú fľašu či papier, čo tam niekto pohodil. Keď ideš s Ježišom, nezapneš si večer film, ktorý naplní tvoju predstavivosť tak, že nebudeš môcť zaspať, ale zaspíš pri čítaní Písma. Keď ideš s Ježišom, vyberáš si to, čo mu robí radosť...

Keď ideš s Ježišom, jasot a plesanie pri pohľade na Božie diela sa ti stanú samozrejmými rovnako ako plač a nárek pri pohľade na hriech a bolesť. A vieš, čo je na takom chodení zvláštne? Že k tomu nemusíš mať zdravé nohy. Aj keď si pripútaný na posteľ, môžeš chodiť s Ježišom.Dnešné texty sú aj o takej obyčajnej ľudskej činnosti, akou je chodenie. Avšak špecifické chodenie – putovanie zo zajatia, návrat na Sion, nasledovanie Ježiša. Chodenie s plačom, ale aj s plesaním. Plač pri odchádzaní, jasot pri návrate.

Počúvaj, čo prikazuje Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša: „Plesajte, jasajte, ohlasujte, spievajte a vravte..." Prečo? Lebo „privediem, zhromaždím, dovediem, budem viesť". Boh hovorí o chodení, ktoré bude vyslobodením. Zhromaždí svoj ľud a povedie ho. Či presne to neurobil a stále robí skrze Ježiša?

Žalmista už vidí uskutočnenie toho, čo prorok sľubuje. Pán privádza sionských zajatcov, tých, čo boli kedysi odvlečení pre svoj hriech, no teraz sa vracajú s jasotom, lebo „veľké veci urobil s nimi Pán". Pamätáš sa, ako si bol otrokom hriechu? Kto ťa vyslobodil? S kým teraz putuješ a kam? Ježiš a Božie kráľovstvo je správna odpoveď. S pridanou hodnotou – „s jasotom".

A napokon z Jericha kráča Ježiš a s ním veľký zástup. Zasa je to o chodení. Ale v tomto prípade aj o tom, že Boh sa zastavil, keď počul, že ktosi na neho kričí. Zastavil sa preto, aby sa rozšíril zástup jeho učeníkov – o Bartimejovi je totiž napísané, že „hneď vidiel a šiel za ním po ceste".

Chodenie je samo osebe skvelá vec. Keď vyleziem na nejaký vrchol v Tatrách a teším sa nielen z rozhľadu, ale aj podaného výkonu a upevnenia zdravia, neraz ma napĺňa radosť. Tak som pred pár týždňami vyspevoval od radosti s úplne neznámymi ľuďmi na Slavkovskom štíte. Ale keď už samotné chodenie je také dobré (pozri, čo píše o telesnom cvičení svätý Pavol – 1 Tim 4, 8), o čo lepšie je chodenie s Ježišom! Keď už výstup na nejaký vrchol vyvoláva v srdci túžbu spievať, o čo viac by malo jasať srdce pri chodení s Ježišom!

Keď ideš s Ježišom, máš pre každého úsmev, prípadne slzy súcitu, ak trpí. Keď ideš s Ježišom, žehnáš každému, koho stretneš. Keď ideš s Ježišom, nenecháš na zemi povaľovať sa plastovú fľašu či papier, čo tam niekto pohodil. Keď ideš s Ježišom, nezapneš si večer film, ktorý naplní tvoju predstavivosť tak, že nebudeš môcť zaspať, ale zaspíš pri čítaní Písma. Keď ideš s Ježišom, vyberáš si to, čo mu robí radosť...

Keď ideš s Ježišom, jasot a plesanie pri pohľade na Božie diela sa ti stanú samozrejmými rovnako ako plač a nárek pri pohľade na hriech a bolesť. A vieš, čo je na takom chodení zvláštne? Že k tomu nemusíš mať zdravé nohy. Aj keď si pripútaný na posteľ, môžeš chodiť s Ježišom.


20140569_bn.jpg


Na stiahnutie

28. 10. 2018.doc



Návrat späť