27. 05. 2025
Domov   >   Udalosti

Jubileum umelcov

26. júna sme v Diecéznom centre v Žiline slávili Jubileum umelcov. 

Konalo sa tak na vernisáži výstavy Výber zo sakrálnej tvorby Pavla Mušku. Kurátorka výstavy Zuzana Sýkorová predstavila maliara Pavla Mušku a jeho diela. Upozornila najmä na mozaiku v Dome kultúry v Čadci, na mozaiku svätého Cyrila a Metoda v kostole v Radoli a na vitráž svätého Jozefa v kostole v Budatíne. Podujatie moderoval riaditeľ festivalu Týždeň kresťanskej kultúry Dušan Václav. Otvorenie výstavy spríjemnil hrou na organe Samuel Rubala.

Generálny vikár Martin Kramara sa prihovoril prítomným zaujímavou úvahou: „Britský spisovateľ Gilbert Keith Chesterton je známy svojím uvažovaním nad tým, že práve umenie je podpisom človeka (signature of man). Je iste zaujímavé, že medzi najstaršími záznamami, ktoré dokumentujú život ľudí na tejto planéte sú umelecké výtvory – maľby objavené v pravekých jaskyniach. Chesterton dôvodí, že práve schopnosť vnímať a vytvárať umenie nás, ľudí, zásadne odlišuje od ostatných tvorov, nie v zmysle nejakej postupnosti, dokonalosti, či vývoja: je znakom radikálnej odlišnosti nášho druhu. Je to znak, podpis, vlastný jedine človeku.

Nič ľudské, pravdaže, nie je vzdialené kresťanskému. Svätý apoštol Pavol, keď píše svoj list Kolosanom, hovorí o Kristovi ako o obraze – ikone neviditeľného Boha. Totiž práve na Božom Synovi, Ježišovi Kristovi, podľa našej viery pravom Bohu, ktorý sa stal človekom, zomrel na kríži, vstal z mŕtvych, a tak nás vykúpil z hriechu a otvoril nám nebo, môžeme vnímať hru skrytého a zjaveného, viditeľného a neviditeľného: na pozadí obrazu človeka, konkrétnej formy, konkrétneho uskutočnenia, sa odhaľuje číra forma, číre uskutočnenie, „actus purus", „ehje ašer ehje", ten, ktorý je: večná Pravda, Dobro, Krása – Boh!

Skrze vteleného Krista nám Boh ponúka ikonu seba samého. Skrze viditeľné Kristovo človečenstvo hľadíme na neviditeľného Boha. A tu sme pri vnímaní umenia v duchu kresťanského pohľadu: každé, aj to najmenšie umelecké dielo, poskytuje nášmu zraku - ale aj sluchu, či hmatu a ostatným zmyslom – intuíciu očami priamo neviditeľnej krásy Boha.

Americký historik a spisovateľ Thomas E. Woods v diele Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu (2005) napísal: „Azda najväčším vkladom katolíckej viery do umenia bola stredoveká katedrála. Tieto budovy, monumentálne svojou veľkosťou a priestorom, charakterizujú niektoré typické znaky. Ich kombinácia – spolu s toľko obdivovanými vitrážami [či nádhernými rozetami] gotickej tradície – predstavujú výnimočný dôkaz o viere našej civilizácie v nadprirodzeno."

Naozaj, možno stačí zahľadieť sa do nádhery farebnej rozety v Chartres, či Notre Dame – a človek sa môže stretnúť s niečím, čo je objektívne nádherné. Tak ako pri Beethovenovej 9. symfónii vlastne neexistuje možnosť povedať, že to je niečo, čo by sa mi nepáčilo, pretože toto dielo nepodlieha subjektívnemu vkusu, či úsudku človeka ako jednotlivca, ale objektívne formuje nás, ukazuje nám objektívnu podobu krásy, ako to rád spomína americký biskup, evanjelizátor Robert Barron, aj Notre Dame, Michelangelova Pieta, či Sixtínska kaplnka nie sú subjektmi nášho hodnotenia, ale – dovoľte mi to povedať trochu prenesene - hodnotia nás, pretvárajú nás, naše vnútro, našu subjektivitu nádherou, ktorú nám ukazujú.

Čosi podobné môžete zažiť pri počúvaní spevu ranných chvál v latinčine v benediktínskom kláštore, alebo pri pohľade na Caravaggiovo povolanie svätého Matúša, čosi podobné zažil svätý Augustín, keď vyslovil „inquietum est cor nostrum donec resquiescat in te, Domine". Nechcem však zachádzať priďaleko. Chcel som len vyjadriť svoje vnútorné nadšenie a úctu nad svetom umenia, do ktorého nás tajomným spôsobom vovádza aj dnešný deň a vernisáž výstavy, kvôli ktorej sme sem prišli na vernisáž výstavy krásnych diel pána Pavla Mušku, ktorú zároveň radi spájame s jubileom umelcov vo svätom Jubilejnom roku 2025.

Blahej pamäti Sv. Ján Pavol II. vo svojom liste umelcom napísal: „Boh povolal človeka k bytiu a zveril mu úlohu byť umelcom. V umeleckom tvorení sa človek prejavuje viac než v čomkoľvek inom ako „obraz Boží". Každá opravdivá forma umenia je svojím spôsobom prístupom k najhlbšej skutočnosti človeka a sveta.

Toto je našou snahou znovu a znovu odkrývať: že každý z nás je Božím obrazom, v ktorom je stvárnená jeho podoba. A ak chceme vstúpiť do tajomstvo človeka, potrebujeme sa nejakým spôsobom priblížiť k tajomstvu toho, ktorý je autorom človeka.

Festival Týždeň kresťanskej kultúry, do ktorého vstupujeme, je pre nás zároveň súčasťou širšieho konceptu „intelligent urban faith" (inteligentnej mestskej viery). To je v podstate koncept života založený na spájaní technológií, urbanizmu a náboženstva, spirituality. Prepájanie rôznych oblastí života a hľadanie zmysluplnej syntézy chce byť našou úlohou ako ľudí, veriacich ľudí.

Mesto je priestor pre život - aktívny, angažovaný, inteligentný, život plný služieb a príležitostí pre prácu, ale aj pre život rodiny. Mesto je laboratóriom zmien: kultúrnych, digitálnych, sociologických. Festival Týždeň kresťanskej viery v tomto smere ponúka koncept multižánrových podujatí, ktoré reflektujú rôznorodosť napredovania súčasného človeka.

Som presvedčený, že cenným príspevkom bude aj toto dnešné podujatie – pripravené v rámci Jubilejného roku 2025."



Návrat späť