17. 11. 2017
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 33. nedeľu v cezročnom období: To je o tebe!

Nedala mi pokoja otázka, ako sa k dnešnému evanjeliu o talentoch dostalo čítanie o statočnej žene. 

Veď ono skôr pasuje k nejakému evanjeliu o manželstve. Čo nám chceli zostavovatelia lekcionára (a teda Cirkev) povedať takouto skladbou čítaní? Dokonca aj responzóriový žalm vychvaľuje rodinný život bohabojného muža. Počkať, čo je to tam napísané? „Blažený,... kto kráča po jeho cestách... Požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána" (Ž 128, 1b. 4). Nemôže byť toto kľúčom k pochopeniu súvislostí dnešných čítaní?

Múdre knihy hovoria, že talent ako jednotka hmotnosti mohol mať okolo 30 kg striebra. Takže sluhovia dostali obrovské prostriedky, ktoré mali spravovať. Keď si seba predstavíme na ich mieste, môže to v nás vyvolať bezmocnosť, pokiaľ nemáme podnikateľského ducha: „Čo by som s tým robil?"

No čítanie o statočnej žene nás privádza na iný význam Ježišovho podobenstva. Každý, každučký dostáva od Boha dary, ktoré má zveľadiť. Ak si odmyslíme dobové prvky (ktoré by sme pokojne mohli nahradiť našimi), tak tá žena je vzorom dobrého žitia svojho života pre každého. Veď len počúvaj: „Srdce jej muža má v nej oporu... Pracuje s chuťou... Bedárovi svoje dlane otvára a k chudobnému ruky vystiera... Statočnosť a krása... S úsmevom čaká budúci deň... Ujíma sa slova s múdrosťou... Na jej jazyku je zákon dobroty..." (pozri Prís 31, 10 – 31).

Toto je niečo, čo môže a má robiť každý z nás. Vôbec na to nepotrebujeme 150 či 60 či 30 kilogramov striebra. A ako sa to dá zvládnuť? To hovorí spomínaný kľúč k dnešným textom: „Blažený,... kto kráča po Pánových cestách." Ak si na Božích cestách, budeš oporou pre svoju manželku, s chuťou budeš pracovať (aj keby to bolo „len" zametanie ulíc), chudobného neobídeš, s úsmevom budeš začínať deň, múdro a dobre budeš hovoriť... A platí to aj naopak – ak toto budeš robiť, budeš na Božích cestách, budeš požehnaný.

Aký pokoj do našich dní môže priniesť takéto vnímanie Božieho slova! Nepotrebujem a nemusím sa pachtiť za niečím veľkým, pre mňa nedosiahnuteľným, ale môžem prežívať Boží pokoj a jeho požehnanie presne v tom postavení, v akom som. Máš tento pokoj? Vnímaš toto požehnanie? Čo potrebuješ zmeniť vo svojom zmýšľaní (možno aj konaní), aby to tak bolo?

Popros Boha, aby si sa videl jeho očami. Keď Boh stvoril človeka, bol taký užasnutý, že si doprial celý deň na žasnutie nad svojím dielom – doprial si sobotu. Dopraj si aj ty radosť zo seba, blažený a požehnaný muž, blažená a požehnaná žena!


TOA33-17_bn Mt 25,14-30.jpg


Na stiahnutie

19.11. 2017.doc



Návrat späť