02. 07. 2021
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Prinášať nádej (14. nedeľa v Cezročnom období)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Dlho som dnes čakal na nejaké Božie usmernenie, čo napísať. Veľmi ma oslovuje dnešný žalm o bolesti žalmistu a ľudí jeho doby. Znášali pohŕdanie, výsmech, no oči upierali na Pána, od neho čakali vyslobodenie, ukončenie útrap. Vynáralo sa mi pritom v mysli i srdci toľko situácií (aj v Cirkvi), ktoré sú bolestné a sú príčinou mnohého výsmechu samoľúbych a povýšených ľudí (ako nazýva jeden preklad tých, o ktorých liturgický preklad hovorí, že sú bohatí a pyšní).

No stále som akosi vnímal, že nie o tom mám písať, že toto nie je miesto na vylievanie bolestí môjho srdca. Keď som asi po hodine uvažovania a modlitby prišiel k počítaču, našiel som v e-mailovej pošte správu od jedných známych. Sami žijú v ťažkej ekonomickej situácii, majú päť dorastajúcich detí, on je niekoľko rokov po mozgovej príhode, ale už je schopný v obmedzenom režime pracovať, ona je učiteľka, ale s toľkými deťmi si nevie nájsť zamestnanie. A tak dostala nápad (vnuknutie od Pána?) robiť „hodinovú mamu". A tak dáva pozor na deti, navarí, uprace, venuje čas unaveným mamám. Čo ma v jej nápade najväčšmi zaujalo, bola veta: „Chceme posúvať ľudí dopredu... Prinášať nádej."

Nerobí nič svetoborné, nedostáva za to veľké peniaze. Ale prináša aj s manželom nádej. Dokonca aj so svojimi deťmi – cez prázdniny si chcú zobrať deti z niektorých rodín k sebe a na záhrade im urobiť „tábor" – lebo tie deti sú chudobné a nikde by sa nedostali. Chcú im ukázať, že Boh ich miluje (tak to doslovne píšu).

Vnímam v tejto súvislosti Ježiša v dnešnom evanjeliu. Mohol mať pocit, že je vysmievaný a pohrdnutý ľuďmi z vlastnej dediny. Napriek tomu tam bol s nimi. Raz sa vo večnosti dozvieme to, čo v evanjeliu nie je – ako Ježišova prítomnosť na nich zapôsobila. Hej, navonok ho odmietli („aha, tesár, skade to všetko má?"), ale možno mnohí zmenili svoj postoj, keď videli, ako Ježiš žije. Verím, že boli tam takí, ktorým dal nádej...

Aj prorok Ezechiel bol postavený pred ťažkú úlohu – choď, hlásaj, no počítaj s tým, že ťa odmietnu, lebo „sú to synovia s bezočivou tvárou a zatvrdnutým srdcom" (Ez 2, 4). Napriek tomu sú jeho proroctvá plné nádeje – o novom srdci, novom duchu, novom živote...

Keď budeš hľadať, čím naplníš svoje dni, dni svojej rodiny v týchto letných mesiacoch, skús urobiť to isté – svojou láskou a dobrotou prinášaj nádej každému, koho stretneš. Pritom nezabudni a často si pripomínaj: „Keď som slabý, vtedy som silný" (2 Kor 12, 10).


Na stiahnutie

4. 7. 2021.doc



Návrat späť