„Odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých" (Lk 14, 14).
Dlhodobo som unavený. Veľmi ťažko sa mi na niečo sústreďuje. Svoju modlitbu by som nikomu nedával za príklad. Fyzicky nevládzem veľa robiť, hoci sa mi po skončení chemoterapie postupne vracajú sily. Možno práve pre túto moju nemohúcnosť ma potešujú myšlienky z Písma, ako je tá vyššie – dostanem odplatu. Aj ďalšie z dnešných čítaní: Dostane sa mi pocty. Nájdem milosť u Boha. (A už som ju tisíce krát našiel. V nebi zistím, že to neboli tisíce, ale milióny...) Môžem sa tešiť a jasať pred Božou tvárou, v radosti sa veseliť. Priblížil som sa k Bohu, k Ježišovi, k svätým. Zjavuje mi svoje tajomstvá. Aké nesmierne milosti dennodenne dostávam! Vďaka ti, dobrý, milostivý, milosrdný, láskavý, zhovievavý Bože!
Bože, zošli zúrodňujúci dážď a vzpruž našu – tvoju ochabnutú krajinu. Znič formalizmus a uč nás jasať a radovať sa po všetky dni života. Lebo tvoje milosrdenstvo je večné!
Veď pre svojich chudobných si pripravil dom v nebesiach. Tam na nás čakáš. Ale nie si pozorovateľ, ktorý eviduje naše dobre a zlé skutky, ale milosrdný a láskavý Otec, ktorý je na každom kroku s nami.
Chystáš nám odplatu. Prosím, vzkries každého z nás ako spravodlivého. Aj tých, za ktorých sa modlíme. Aj tých, ktorí sú nám blízki, ale stratili sa. Aj tých, v ktorých krovie hriechu zapustilo korene (Sir 3, 30) – prosíme, nájdi pre nich liek.
Bože, tu som. Milujem ťa. Kedy sa uvidíme?