Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - O hovorení (Zoslanie Ducha Svätého)
Kde prichádza Boží Duch, ľudia
začínajú hovoriť (Sk 2, 4). O veľkých Božích skutkoch (v. 11).
Presne
to prežíval žalmista, keď pobádal svoju dušu dobrorečiť Pánovi. Dokonca hovoril
o piesni, ktorá sa má Bohu zapáčiť (pozri Ž 104, 1a. 34).
Aj
apoštol Pavol tvrdí, že zmysluplne hovoriť možno iba vtedy, ak je hovoriaci
spojený s Bohom: „Nik nemôže povedať:
‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom" (1 Kor 12, 3b). Tiež
v alternatívnom druhom čítaní Pavol prízvukuje, že volať: „Abba, Otče!"
môže ten, kto má Ducha adoptívneho synovstva (Rim 8, 15).
Nech je naše hovorenie takéto.
Plné ohňa, plné Ducha, na potrebné budovanie (Ef 4, 29). Pripomeňme si,
že Božie slovo – teda to, čo má význam hovoriť, lebo ostáva naveky (pozri Mt
24, 35) – je „užitočné na
poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti" (2 Tim 3, 16).
Tak načo hovoriť niečo iné?
Ježiš je Pán! Abba, Otče! Aleluja!