11. 12. 2020
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Dôležitá otázka (Tretia adventná nedeľa)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Ako to bude ďalej? Budú sväté omše? Príde sprísnenie? Aké budeme mať Vianoce?

Možno sa stretávaš s podobnými otázkami. Sú oprávnené. Ale nezaberajú v mysliach či srdciach mnohých ľudí priveľa miesta?

Ako každý rok, Cirkev nám na Tretiu adventnú nedeľu ponúka namiesto týchto otázok otázku o radosti. Raduješ sa? Je radosť niečím, čo je v tvojom srdci, v tvojom zmýšľaní i konaní vo dne i v noci? Samozrejme, nie hocijaká radosť, ale radosť z Pána (pozri Neh 8, 10). Prinášaš ju ľuďom okolo seba – jemne, nenútene, láskavo, keď možno mnohí okolo teba repcú, šomrú, nadávajú?

Pozri sa, aký dôvod radosti nám ponúka liturgia tejto nedele ústami proroka Izaiáša: Boh „ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha zdobeného vencom, ako nevestu okrášlenú šperkami" (Iz 61, 10bc). To sa už stalo. V krste si bol prijatý do Božej rodiny, dostal si rúcho spásy, plášť spravodlivosti. Že sa tak necítiš? To nie je otázka cítenia sa, ale otázka viery. Stalo sa to a bodka. Stal si sa členom Božej rodiny. Z toho plynie naša radosť v každej dobe. „I keby som mal ísť tmavou dolinou... ty si so mnou." Vždy a všade som Bohom milovaný, chránený, potešovaný... Aj vtedy, keď ma situácia vo svete či okolo mňa alebo priamo moja vedie k náreku, plaču bolesti.

Viem, nie je ľahké to takto stále prežívať. Je ťažké, priam nemožno stále plesať a velebiť Boha. Ale musíme sa o to aspoň pokúšať. Vieš, v akej situácii sa Mária modlila svoj Magnifikat (časť z neho sa dnes spieva ako responzóriový spev)? Čakala nemanželské dieťa. Ušla od Jozefa (aj tak sa dá vysvetliť jej odchod k príbuznej Alžbete). Nemala potuchy, čo bude ďalej, či to vôbec prežije. Napriek tomu prežívala radosť, ktorá z jej modlitby priam srší.

A pozri sa aj na Jána Krstiteľa. Tak ľahko si mohol privlastniť úlohu mesiáša. Veď aj tak mu ju pripisovali. A on? „Nie som hoden." A čo bolo jeho radosťou? Ohlasoval evanjelium = radostnú zvesť: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte" (Jn 1, 26). Akoby hovoril: Ten, ktorého čakáme, je už tu. Je medzi nami. Čoskoro sa dozviete, kto to je. Tešte sa na tú chvíľu. Tešte sa, že sa splnia prisľúbenia dané otcom. Radujte sa, lebo sa blíži vaše vykúpenie...

Ako by Ján hlásal radostnú zvesť, keby sám v srdci nemal radosť z Pána?

Čo hlásame v týchto dňoch my svetu okolo nás? Radosť či šomranie?

Všimni si, že Pavol nám priam prikazuje radovať sa (pozri 1 Sol 5, 16; Flp 4, 4). Ale to je možné len vtedy, ak sa ustavične modlíme (máme srdce upriamené na Boha, nie na svet), keď za všetko vzdávame vďaky (už si poďakoval Bohu za koronakrízu?), keď sa chránime zla v akejkoľvek podobe (zlo sa často tvári ako dobro, najmä vtedy, keď sa líška našej pýche). Máme na to všetko silu i schopnosť, veď sme zahalení plášťom spravodlivosti, okrášlení šperkami. Ibaže by si to všetko zahodil. V takom prípade vyznaj svoj hriech, vzbuď si ľútosť a utekaj na spoveď. Vráti sa ti radosť a pokoj. Vráti sa ti plesanie: „Velebí duša moja Pána..."


Na stiahnutie

13. 12. 2020.doc



Návrat späť