05. 02. 2021
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Dobre vidieť (5. nedeľa v Cezročnom období)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Jób nevidel dobre. Pozeral sa na svoj život, plný utrpenia a beznádeje a vnímal, že šťastie sa pre neho skončilo: „... moje oko už viac šťastie neuzrie" (Jób 7, 7). Hovorí o mesiacoch plných sklamania, o nociach plných strastí. Nemal východisko. A predsa nevidel dobre. Až keď sa mu prihovoril Boh, tak povedal: „Hľa, ľahkovážne som hovoril..." (Jób 40, 4).

Žalmista videl dobre. Videl skľúčených, zranených, ale videl aj to, že Boh obväzuje ich rany. Preto volá: „Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha!" (Ž 147, 1). Nevidí len utrpenie, ale aj to, že Pán stavia, Pán uzdravuje, Pán sa ujíma. Hoci každý žalm je starozákonným textom, tento pokojne môžeme nazvať zároveň radostnou zvesťou = evanjeliom, lebo ohlasuje veľké Pánove diela.

Všimni si Pavlov pohľad. Ten je dokonca tak uchvátený Božím dielom – dielom záchrany človeka, že hovorí o povinnosti ohlasovať ho. „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal" (1 Kor 9, 16). Pavol dobre videl zlo vo svete, v ktorom žil, ale nebol upriamený naň, ale na Ježiša, na radostnú zvesť.

A Ježiš? Dnešný spev pred evanjeliom hovorí: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby." A keď ho na úsvite jeho učeníci našli, tak im hovorí nie o tom, že musí aj inde uzdravovať, ale že aj inde musí kázať. A čo Ježiš kázal? „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo." Dvíhal od chorôb a problémov k Bohu!

Prečo to píšem? Lebo nevidíme dobre, čo je našou úlohou v týchto dňoch.

Možno si zachytil iniciatívy, ktoré požadujú obnovenie verejného slávenia bohoslužieb. Dobrá iniciatíva. Len ma zamrazilo, keď som ako dôvod našiel len toto: potrebu veriacich prijímať Eucharistiu. Avšak slávenie svätej omše nie je len preto, aby sme prijímali Eucharistiu. Slávenie svätej omše je predovšetkým oslavou Boha. Vďakyvzdaním.

Áno, potrebujeme sväté omše. Ale na to, aby sme oslavovali Boha. On nás zároveň bude posväcovať a dá nám aj Chlieb z neba. Len aby sme neboli zameraní na seba, na svoju biedu a potrebu, ale na neho.

Ak sa zameriame len na potrebu svätého prijímania, veľmi ľahko sa nám môže stať, že zo svätej omše urobíme len technický prostriedok na získanie Oltárnej sviatosti a z kňaza jej „výrobcu".

Prosím, veľmi prosím: upriamme sa na oslavu Boha. Všade, kde sme, kde žijeme, hľadajme možnosti, ako oslavovať Boha, ako mu vzdávať vďaky. A keď raz znova budeme môcť verejne sláviť sväté omše, budú pre nás oveľa viac slávnosťou, pri ktorej je aj hostina. Nielen hostinou, pri ktorej zabúdame volať na slávu na Hostiteľa.


Na stiahnutie

7. 2. 2021.doc



Návrat späť