Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Deň čo deň (26. nedeľa v Cezročnom období)
Boháč
deň čo deň prepychovo hodoval (Lk 16, 19). A pri jeho bráne – možno
tiež deň čo deň – bol Lazár, plný vredov. Deň čo deň mali tí dvaja ľudia
príležitosť vidieť sa. Boháč však „nevidel", Lazár bol pre neho len kulisou,
pozadím. Ako to bolo s Lazárom? Zrejme „videl", vnímal nielen to, čo
padalo z boháčovho stola. Jeden prišiel do pekla a druhý do neba.
V čom bol rozdiel?
Boháč
bol zatratený nie pre svoje bohatstvo či hodovanie. Ale pre svoju nevšímavosť. Deň
čo deň mal k dispozícii Božiu milosť – Lazára, ktorému mohol poslúžiť. No
milosť neprijímal, nevnímal.
Lazár
neprišiel do neba preto, že bol chudobný, plný vredov. Ale preto, že boháča
nepreklínal, dokonca mu možno deň čo deň žehnal. Viem, toto si vymýšľam, ale aj
Lazár by bol v pekle, keby vnímal boháča len ako kulisu, ktorá mu mohla
zabezpečiť obživu.
Deň čo
deň... Keď sledujem deň čo deň situáciu vo svete a v spoločnosti, mám
neustále milosť niečo s tým urobiť. Modliť sa! (A v rozhovoroch stáť
na strane pravdy.) Keď deň čo deň beriem lieky a znášam bolesti, môžem tým
niečo dosiahnuť – prinášať obetu trpezlivosti, úsmevu cez slzy, povzbudenia
tým, čo moje utrpenie vidia. Keď deň čo deň počúvam predpoveď počasia, mám
príležitosť spievať Bohu chvály v daždi i za slnečného dňa (a tiež
mocou modlitby odvracať ohlasované víchrice, záplavy...). Keď deň čo deň
raňajkujem, obedujem a večeriam, vždy sa môžem o jedlo podeliť (aj
tým, že cez nejakú charitu prispejem na jedlo iným), prejaviť vďačnosť tým,
vďaka ktorým jedlo mám (ďakuješ niekedy Bohu za prácu poľnohospodárov?),
zvelebovať Boha za jeho starostlivosť.
Čo
robíš deň čo deň? Akú milosť tým dostávaš a ako ju využívaš?