30. 04. 2021
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Chvenie viery (Piata veľkonočná nedeľa)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Dnes si veľmi intenzívne uvedomujem, čo pre mňa znamená žiť vo viere. Vedie ma k tomu Ježišova veta z evanjelia: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15, 5). Neprežívam (citovo, psychicky) istotu, že som v Ježišovi a on vo mne. A už vôbec nie to, žeby som prinášal veľa ovocia. Nie, skôr mám pocit, že živorím a namáhavo lapám po každom nádychu, ako človek s chorými pľúcami.

Viera mi však hovorí niečo iné. Krstom som sa stal ratolesťou na viniči, ktorým je Ježiš. Prúdi vo mne jeho život, posilňovaný modlitbou, Písmom, sviatosťami, službou, svedectvom, spoločenstvom (aj keď v tejto pandemickej dobe „len" úzkym, rodinným). S Božou milosťou sa usilujem konať pokánie za svoje hriechy. A zlyhávam. Práve toto slovo – zlyhanie – mi paradoxne dáva akúsi istotu, že Boh sa o mňa zaujíma, že sa o mňa stará, že ma ako vinič svoje ratolesti živí a ako vinohradník očisťuje, lebo pri každom zlyhaní prežívam bolesť očisťovania.

Asi o tom je kresťanský život – o chvení na hrane. Jedno prežívam, iné verím. Jedno vyvažuje druhé a oboje ma chráni pred pýchou i pred zúfalstvom...

Dúfam, že ti tieto dnešné písmenká pomôžu byť viac s Ježišom. V chvení a dôvere.

PS. Čo myslíš, ako sa cítil apoštol Pavol, keď mu v Jeruzaleme neveril a báli sa ho? A čo si myslel, keď ho odprevadili z mesta a poslali domov? Božia škola má svoje cesty...


Na stiahnutie

2. 5. 2021.doc



Návrat späť