Blahobyt alebo obeta? (25. nedeľa v Cezročnom období)
Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Blahobyt alebo obeta? (25. nedeľa v Cezročnom období)
V dnešnom texte z Knihy
proroka Amosa je hrôzu vzbudzujúci Boží výrok: „Nikdy nezabudnem na nijaký ich
skutok" (8, 7). Ako veľmi to protirečí inému Božiemu výroku: „... nespomeniem
si na tvoje neprávosti" (Iz 43, 25). Komu hrozí ten hrozný rozsudok, kto
nemôže dúfať, že Boh si na jeho hriechy nespomenie? Tým, ktorí stavajú svoj
život na peniazoch, na zisku, na moci založenej na „kupovaní úbohých za
peniaze" (Am 8, 6). Mať viac... územia, otrokov, moci, zlata,
bohatstva... Blahobyt nadovšetko. Aké zvrátené myslenie, ktoré vedie do skazy.
Je aj
iná cesta? Vernosť Kristovi. Aj v otázke peňazí, majetku. To znamená
vedieť sa podeliť, darovať. Lebo ak to neviem, nie som vlastníkom vecí, ale ich
otrokom... Nech nás Boh od toho chráni!
Ako
kresťania cestu vernosti voláme tiež obeta. Vedieť sa obetovať – napríklad aj
tým, že sa niečoho zrieknem, že darujem svoj čas, prostriedky (aj materiálne či
finančné). Táto cesta obety nie je ľahká. Každá obeta si totiž vyžaduje
rozhodnutie. Napríklad modliť sa v dnešnej dobe „za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších
miestach" (1
Tim 2, 2), ako to žiada svätý Pavol, môže byť náročné, keď v nás
konanie mocných tohto sveta vyvoláva hnev, sklamanie, odpor, beznádej. Ale to
všetko s Božou milosťou zvládame, lebo taká modlitba je potrebná, „aby sme mohli žiť tichým a pokojným
životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote" (tamže).
Nebojme sa žiť ako kresťania.
Lebo Pán, náš Boh, „dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi" (Ž
113, 6).