29. 04. 2022
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Alelujový verš (3. veľkonočná nedeľa)

Spoločne kráčať (Syn odos)

V liturgii slova počas svätej omše je jedna časť, ktorú si všímame, uvedomujeme a pamätáme asi len veľmi málo. Žeby preto, že ak sa nespieva, tak sa dokonca môže vynechať (VSRM 63e)?

Je to spev Aleluja a verš pred evanjeliom. Možno nás až tak neupúta tiež preto, že je to jedna z mála liturgických činností, počas ktorej sa koná aj iná činnosť – požehnanie diakona (ak je k dispozícii), sprievod s evanjeliárom a príchod diakona či kňaza k ambone. My si odspievame Aleluja a na to, čo spieva spevák, akosi vypneme myseľ. Práve preto chcem dnes upriamiť pozornosť na tento verš.

Má totiž dôležitú úlohu, ktorá môže nadobúdať rôzne rozmery. Napríklad uvádza (niekedy vzdialene) do témy evanjelia, ktoré sa po verši číta. A/alebo upriamuje pozornosť na tajomstvo sviatku, ktorý sa práve slávi. No a dnes má navyše dosť zriedkavú úlohu – spája jednou myšlienkou všetky čítania.

Vstal z mŕtvych Kristus, tvorca všetkého, a zmiloval sa nad ľudským pokolením." Toto je verš pred evanjeliom túto nedeľu. Evanjelium je o zjavení sa Krista, ktorý vstal z mŕtvych, apoštolom. Verš tým plní prvú spomínanú úlohu. Upriamuje na tajomstvo celého obdobia, ktoré slávime – Veľkonočné; plní teda aj druhú úlohu. A spája všetky tri čítania aj žalm do jedného celku – tretia úloha.

Ako plní tú tretiu? Apoštoli pred veľradou ohlasujú Ježišovo utrpenie, smrť i zmŕtvychvstanie a zvestujú nový poriadok: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí" (Sk 5, 29). Prečo? Lebo Kristus žije, Boh ho vzkriesil.

Žalmista hovorí o oslave Pána, ktorý ho vyslobodil. Zmiloval sa nad ľudským pokolením. Obraz, ktorý pritom používa, sa vždy veľmi dotkne môjho srdca: „Môj nárek si obrátil na tanec" (Ž 30, 12a).

Napokon Ján v Zjavení opisuje nebeskú oslavu Tvorcu všetkého. Lebo „všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich" (Zjv 5, 13) volá Bohu na slávu.

Všimnime si ešte jedno – dnešné texty zdôrazňujú oslavu. Aj keď Skutky apoštolov trochu inú, ako sme zvyknutí – apoštoli boli natešení, že mohli znášať potupu pre Ježišovo meno. Možno od radosti vyspevovali po uliciach Jeruzalema žalmy... Zjavenie opisuje nebeskú oslavu – volanie myriád anjelov: „Hoden je Baránok..." A Jánovo evanjelium hostinu, ktorú apoštolom pripravil samotný Ježiš. V tomto kontexte je verš pred evanjeliom vlastne vyjadrením najdôležitejšieho dôvodu každej oslavy v Cirkvi.

Prečo si dnes bol (či pôjdeš) na svätej omši? Oslavoval si?

Oslava má jednu dôležitú črtu: je takmer nemožné oslavovať sám. Oslavuje sa s ľuďmi, ktorých máme rád, ktorí majú radi nás, s ľuďmi, s ktorými spolu kráčame (syn odos). Nie s náhodne zídenými. Čo môžeme tento týždeň urobiť, aby sme v našej farnosti spolu kráčali menej anonymne a viac spojení? Ako rozvinieme a upevníme vzťahy s tými, s ktorými spolu oslavujeme? Koho môžeme pozvať na naše spoločné slávenie najbližšiu nedeľu?


Na stiahnutie

1. 5. 2022.doc



Návrat späť