05. 11. 2013

Slávnosť Narodenia Pána 2010 - svätá omša v noci

Drahí moji!

Vítam vás všetkých v našom katedrálnom chráme pri tejto polnočnej bohoslužbe. O tajomstve Vianoc môžeme uvažovať len vtedy, keď sa dokážeme zastaviť a v tichu rozjímať o posolstve, ktoré je nám rok čo rok znovu ohlasované. Údiv a postoj dieťaťa sú nevyhnutné prostriedky na to, aby sme mohli prijať radostnú zvesť tejto noci. Dôvod tejto radosti je veľmi jednoduchý: je to narodenie dieťaťa, Spasiteľa celého sveta, ono vlieva novú nádej všetkým ľuďom, ktorí túžia po pokoji, spravodlivosti a láske. Aké znamenie nám toto dieťa prináša? Bezbrannosť, chudobu, slabosť a pokoru. Boží Syn si privlastňuje to, čo svet do dnešných dní jednoznačne odmieta. Zázrak vianočného pokoja zakúsime len tam, kde prijmeme dary, ktoré nám priniesol Ježiš. Ako povedal pápež Pavol VI.: Ježišov pokoj je základom „civilizácie lásky".

Evanjelista Lukáš na pozadí prorockých zvestí hovorí o narodení Ježiša Krista. V jednoduchom a predsa sugestívnom rozprávaní aplikuje ustálenú štruktúru misijnej zvesti, v ktorej nachádzame tri roviny:
• chronologicko-historický popis udalosti,
• odovzdanie posolstva pastierom,
• nájdenie Ježiša a prijatie posolstva spásy s ďalším odovzdaním svojej skúsenosti druhým.
Najprv sa sústredíme a uvažujme o skutočne bohatom popise udalosti na základe dejinných skutočností: „V tých dňoch vyšiel rozkaz ... A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta..." (porov. Lk 2, 1-4). Boh prisľúbil, že „ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti," vyjde z Betlehema (porov. Mich 5,1). Čo ako paradoxný je beh dejín, Boh svoj prísľub dodrží. Prečo? Lebo Láska si potrpí na detaily!

Hoci popis Ježišovho narodenia je stručný, predsa do detailov predznamenáva celé jeho veľkonočné tajomstvo. „I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci" (Lk 2, 7).

Zavinula ho do plienok. - Ježiš berie na seba Adamovu nahotu („bál som sa, lebo som nahý" Gn 3,10) a potrebuje, aby ho láskavé ruky matky zavinuli do plienok. Podobne ako neskôr zomrie nahý a potrebuje, aby ho Jozef z Arimatey „zavinul do plátna a uložil do hrobu" (porov. Lk 23,53).

Uložila ho do jasieľ. Sme zvyknutí na to, že jasle sú neodmysliteľnou súčasťou vianočnej idylky. Pôvodne sú však miestom, kde sa ukladá pokrm zvieratám. V jasliach teda leží ten, ktorý neskôr povie: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo" (Mt 24,26) a bezbranne sa vydá za pokrm tým, ktorí stoja pred týmto tajomstvom ako zvieratká pred hŕstkou sena. Tak sýti Adamov hlad po ovocí „na jedenie chutnom, na pohľad krásnom a na poznanie vábivom," ktoré mu podala žena (porov. Gn 3,6). Zároveň chce, aby to bola opäť Žena, kto podá tento nový pokrm každému Adamovi, ktorý „v pote svojej tváre"(Gn 3,19) jedáva chlieb, neschopný utíšiť jeho hlad. K jasliam sa pritom netreba naťahovať ako po ovocí „na jedenie chutnom, na pohľad krásnom a na poznanie vábivom". K jasliam sa naopak treba skloniť. Pokrm uložený v jasliach je tak dostupný každému, kto je ochotný sa skloniť.
Nebolo pre nich miesta v hostinci. - Ježiš už teraz berie na seba ľudskú osamelosť spôsobenú hriechom, aby ju neskôr vyniesol na svojich pleciach „na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota" (Jn 19,17). Tak berie na seba Adamovo vylúčenie z raja (porov. Gn 3,23), aby ho tam opäť sám uvítal.

Láska si potrpí na detaily! Ako túto lásku opätovať? Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. Dieťatko zavinuté do plienok → „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli" (Gal 3,27).
Nebolo pre nich miesto → „Nesadaj si na prvé miesto, ale sadni si na posledné miesto" (porov. Lk 14,7-11).

Uložené v jasliach → „Vy im dajte jesť!" (Lk 9,14).
V Lukášovom úryvku si ešte povšimnime, že sa tu vzájomne dopĺňajú dva motívy:
• viditeľná chudoba Ježišovho ľudského života a
• tajomne skrytá Božia sláva, s ktorou Ježiš prichádza medzi ľudí.
Len niekoľko pokorných a chudobných pastierov spoznáva v Ježišovi prisľúbeného Mesiáša: To je zvláštne Božie znamenie, ktorým začína nové obdobie ľudských dejín a každého jedného z nás. A čo my? Spoznávame ho?! Klaniame sa mu?! Naozaj sa tešíme, že znovu prišiel medzi nás?
Skutočnosť sa nedá poprieť: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán" (Lk 2, 10-11). On je naozaj Emanuel - Boh s nami.



Návrat späť