05. 11. 2013

Slávnosť Bohorodičky P. Márie 2011

Milovaní!

Nový kalendárny rok začíname slávnosťou Bohorodičky Panny Márie. Mocne sa držme jej materinskej ruky, ona nás bezpečne prevedie všetkými nebezpečenstvami a ťažkosťami. Boh chce, aby sme žili. Pozýva nás, aby sme svoj život žili pred ním a s ním. Preto sa stal človekom v Ježišovi Kristovi. Tak ako Mária dala súhlas k životu s Bohom, aj my sa znovu osmeľujeme a rozhodujeme sa žiť svoj život s Bohom. Večný Boh vstúpil a zostáva v čase. Večný vstupuje do času a od základov ho pretvára a obnovuje, oslobodiac človeka od hriechu a urobiac ho Božím dieťaťom. Náš ľudský čas je poznačený zlom, utrpením a drámami každého druhu - od tých, spôsobených zlobou ľudí, až po tie, vyplývajúce zo ničivých prírodných katastrof - ale obsahuje v sebe definitívnu a nezmazateľnú radostnú a oslobodzujúcu zvesť o Kristovi Spasiteľovi. Vianoce nás pozývajú k tomu, aby sme znovu objavili Boha v krehkom a pokornom tele dieťaťa. Nie je to snáď výzva, aby sme objavili Boha a jeho lásku aj v krátkom a ťažkom čase nášho každodenného života? Nie je to pozvanie k objaveniu toho, že náš ľudský čas - aj v zložitých a ťažkých okamihoch - je neustále obohacovaný Pánovou milosťou, ba dokonca milosťou, ktorou je sám Pán.

Svätý Lukáš v dnešnom evanjeliovom úryvku píše o pastieroch, že sa ponáhľali. „Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich" (Lk 2,16-21).

Pastierov, ktorí sa ponáhľajú do Betlehema, si väčšinou predstavíme ako ružolícich šuhajov v teplých kožúškoch, obutých v krpcoch alebo v čižmách. Tak ich predsa poznáme z našich betlehemov. Skutoční blízkovýchodní pastieri spred dvoch tisícročí však stopercentne vyzerali úplne ináč. Že by to teda tvorcovia tradičných betlehemov úplne skazili? Nie, naopak. Sympatickí kučeraví mládenci z našich obľúbených betlehemov sú dôkazom, že naši (pra-)starí rodičia veľmi dobre pochopili jednu vec: Pastieri z evanjelia nie sú divné exotické „ksichty", ktoré sú nám úplne cudzie. Sú naši veľmi blízki „kolegovia", ktorí nás pozývajú vydať sa spolu s nimi na tú istú cestu, na ktorú sa vydali oni, na základe toho, čo im bolo povedané.

Žiaľ dnes sú nám na míle vzdialení tak tí stredoeurópski pastieri, ktorých poznali naši predkovia, ako aj tí blízkovýchodní, o ktorých píše evanjelista Lukáš. No predsa niečo by nám na nich malo byť veľmi blízke, že sa ponáhľali. Aj my sa neustále ponáhľame. Zvlášť dni pred Vianocami sa každoročne vyznačujú chvatom a zhonom. Teraz však, keď konečne (aspoň na chvíľu) stojíme pri jasliach, dovoľme práve našim „kolegom" pastierom, aby s nami prehodili aspoň pár slov. Možno nám povedia: My sme sa ponáhľali kvôli tomu, čo nám povedali anjeli. Kvôli čomu sa celý rok, či celý život ponáhľate vy? My sme našli Máriu, Jozefa i dieťa. Našli ste ich cez tieto Vianoce aj vy? Betlehemové figúrky, ktoré ste našli odložené v skrini sa za nález nepočítajú. Nájdenie Márie, Jozefa a dieťaťa sa počíta iba vtedy, ak ste našli ich miesto vo vašom živote. Pozor, nestačí nájsť iba dieťa, ale všetkých troch - Máriu, Jozefa i dieťa. Toto dieťa totiž nie je symbolom akejsi vznešenej abstraktnej idey, ale skutočným Bohom, ktorý sa stáva skutočným človekom v skutočnej ľudskej rodine - u Márie a Jozefa. My sme boli schopní vyrozprávať všetko, čo nám bolo povedané o tomto dieťati. Dokážete aj vy povedať aspoň niekomu, čo pre vás toto dieťa znamená? My sme sa vrátili a oslavovali a chválili Boha. K čomu sa po sviatkoch vrátite vy? Znovu sa začnete bezhlavo ponáhľať, alebo budete oslavovať a chváliť Boha, za všetko, čo ste počuli a videli?"

Pastieri vyrozprávali, čo im bolo povedané... A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. - Kto sú títo všetci? Veď Lukáš spomínal iba anjelov, pastierov, Máriu, Jozefa a dieťa. O anjeloch sa vyjadril, že odišli (Keď anjeli odišli od nich do neba... viď Lk 2,15). Pastieri sú tí, ktorí rozprávajú. Teda ich poslucháčmi by mali byť iba Jozef, Mária a dieťa. Kto sú teda títo všetci, o ktorých nám Lukáš nič nehovorí, a predsa tvrdí, že počúvajú a divia sa nad tým, čo pastieri rozprávajú!? Títo všetci sme my. Evanjelista chce, aby sme sa nielen z „bezpečnej" geografickej a časovej vzdialenosti dozvedeli, čo sa kedysi stalo, ale pozýva nás počúvať - mať účasť na tom, čo sa deje, a diviť sa - zastaviť sa v úžase a kontemplovať.

Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. - Lukáš necituje slová pastierov. Ktoré „tieto slová" teda Mária zachovávala vo svojom srdci!? Akoby sa výraz „všetky tieto slová" vzťahoval skôr na slová evanjelistu, než na slová pastierov. Áno, Mária zachovávala vo svojom srdci všetko to, čo Lukáš neskôr zapísal. A toto je druhé pozvanie evanjelistu: Nezostať len anonymní „všetci, ktorí počúvajú a divia sa", ale byť ako Mária - a uložiť do svojho srdca nielen zvesť o Ježišovom narodení, ale všetky tieto slová, ktoré evanjelisti zapísali, a premýšľať o nich (po celý rok).

Svätý Otec Benedikt XVI. načrtol pre kresťanov pomyselné body programu na nastávajúci rok, ktorými sú: denná meditácia Božieho slova, slávenie Eucharistie a vydávanie svedectva o láske, tri najdôležitejšie piliere duchovného života veriacich.



Návrat späť