05. 11. 2013

Slávnosť Bohorodičky 1. január 2012

Drahí bratia a sestry, začali sme nový kalendárny rok 2012. Naša vianočná a novoročná radosť pramení zo skutočnosti, že Boh chce byť s nami a je s nami v Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal človekom a narodil sa v Betleheme. A preto ochotne každému radostne opakujeme podobné želanie, ako sme počuli v dnešnom starozákonnom čítaní: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!" {Nm 6,24-26).
Boh sa stal človekom, ako to vyjadruje tradícia cirkvi: Ostáva tým, čím bol, a vzal si to, čím nebol, a pritom ani nesplynul, ani sa nerozdvojil. Ježiš má Božieho Otca a pozemskú matku Máriu, a preto Ježišovej matke Márii patrí aj titul Bohorodička. V evanjeliu sme o Panne Márii počuli, že „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich" (Lk 2,19). Vieme o nej, že bola ochotná plniť Božiu vôľu, povedala Božiemu rozhodnutiu svoje „fiat" a dnes nám evanjelium pripomína, že Mária pozoruje, všíma si, ako sa uskutočňuje Božie rozhodnutie v jej živote, aké sprievodné udalosti vyvoláva, ako vplýva na iných ľudí, ako ho vníma jej ženích Jozef, ako reagujú na narodenie jej Syna Ježiša pastieri, ako reagujú chudobní či bohatí. Pozoruje tieto skutočnosti, uvažuje nad nimi a nachádza v nich nové podnety pre svoj osobný život.
Dnešná slávnosť Bohorodičky nás nabáda, aby sme sa aj my zachovali tak, ako sa správala Mária - žime vo veľkej kresťanskej nádeji! Svätý Otec Benedikt XVI. nám v encyklike Spe salvi pripomenul, že vykúpenie bolo svetu dané tak, že ľuďom bola darovaná nádej - a to odôvodnená nádej (pórov. Spe salvi 1). A v Posolstve k dnešnému XLV. Svetovému dňu pokoja, ktorého téma znie: „Vychovávať mladých k spravodlivosti a pokoju", vyzýva, aby sme sa na rok 2012 pozerali s postojom nádeje, aj keď v poslednom roku „narástol pocit frustrácie kvôli kríze, ktorá trápi spoločnosť, svet práce a ekonómie; krízy, ktorej korene sú predovšetkým kultúrne a antropologické. Zdá sa, akoby temná prikrývka prikryla naše časy a nedovolí nám jasne vidieť svetlo dňa". Obracia sa osobitne na mladých „v presvedčení, že oni - so svojím entuziazmom a zápalom pre ideály - môžu svetu ponúkať novú nádej".


Prejavy nespokojnosti, nedávno manifestované mnohými mladými v rôznych regiónoch sveta, vyjadrujú - ako zdôrazňuje pápež v posolstve - túžbu po tom, aby mohli s nádejou pozerať smerom do budúcnosti.
Svätý Otec sa následne obracia na tých, čo sú zodpovední za výchovu. Dnes sú „viac ako kedykoľvek predtým potrební autentickí svedkovia, a nie iba odovzdávatelia pravidiel a informácií, svedkovia, ktorí dokážu vidieť ďalej ako ostatní, pretože ich život poníma širšie priestory." Pápež povzbudzuje rodičov, aby napriek ťažkostiam neklesali na duchu: Žijeme vo svete, v ktorom sú rodiny, a dokonca život sám, neustále ohrozované a nezriedka rozdrobené. Pracovné podmienky častokrát málo vychádzajú v ústrety úlohám a povinnostiam rodiny, tvrdí pápež a spomína ďalej obavy o budúcnosť, horúčkovité životné tempo. Obracia sa na výchovné inštitúcie, ktoré majú napomáhať mladým ľuďom nájsť svoje vlastné povolanie. Apeluje aj na politikov a vyzýva ich, aby rodinám i výchovným inštitúciám pomáhali v poslaní viesť mladých k pravde a slobode, spravodlivosti a pokoju. V závere Posolstva povzbudzuje samotných mladých slovami: „Buďte si vedomí svojich schopností a nikdy sa neuzatvárajte do seba, ale buďte schopní pracovať v prospech jasnejšej budúcnosti pre všetkých. Nikdy nie ste sami. Cirkev má vo vás dôveru, sprevádza vás, povzbudzuje a túži vám ponúknuť to najcennejšie, čo má: možnosť pozdvihnúť oči k Bohu, možnosť stretnúť sa s Kristom, ktorý je spravodlivosť a pokoj."
V životopise svätého pápeža Pia X., ktorý vyšiel v slovenčine pod názvom Blčiaci oheň, je zachytená jedna scéna, keď malý Jozef Sarto - neskorší pápež Pius X. - často chodil so svojou matkou a súrodencami na púť do miestnej mariánskej svätyne. Keďže pochádzal zo severu Talianska, nezriedka ich na tejto púti zastihla tma, zima alebo snehová víchrica. Vtedy Jozef dostal strach, ale mal naň jedno riešenie. Poprosil matku: Mama, vašu ruku! Matka mu pevne stisla ruku a on putoval v istote a pokoji, aj keď bola okolo tma či snehová búrka. Neskôr sa Jozef stal kňazom, farárom, biskupom, kardinálom a blížil sa deň, keď mal byť zvolený za pápeža. Počet hlasov v konkláve mu pribúdal á bolo takmer jasné, že na druhý deň bude musieť zaujať postoj: Prijímam alebo neprijímam. V noci pred týmto ťažkým dňom zasa prosil svoju mamu, ktorá už bola v nebi: Matka, vašu ruku! Zároveň tým mal na mysli už i ruku nebeskej Matky Márie - ako o tom hovorí jeho životopis. A Matka mu podala ruku a on vykročil do ťažkej, zodpovednej služby pápeža.
Je krásnym darom Cirkvi, že nám na začiatku kalendárneho roka kladie pred oči našu Matku, že nás k nej vedie a vyzýva nás, aby sme ju poprosili: Matka, tvoju ruku! Máme pred očami tú, ktorá porodila Boha, ktorá sa stala Matkou Božieho Syna, ktorá dala svetu spásu, Ježiša Krista, nášho Pána. Všetka jej veľkosť, krása i moc pramení práve tu: Prijala dar, povedala Bohu svoje áno a my ju môžeme prosiť o pomoc. A ona - naša Matka - nikoho z nás neodmietne. Preto ju prosme veľmi často: Matka, tvoju ruku! Čo sa vtedy stane? Zmiznú búrky, tma, víchrice a zápasy z nášho života? Nie. Toto všetko ostane. Orodovanie našej Matky nie je v tom, že by sme boli všetkého ušetrení. Účinok jej orodovania je v tom, že nás opustí strach. Všetko ostatné zostane. My však potom spätne vidíme, ako nám pomáhala v bojoch a naša viera v Boha môže rásť. Viera nie je nato, aby nás chránila od búrok a ťažkostí, ale nato, aby nám cez ne pomáhala prejsť, aby sme to s Božou pomocou a s pomocou našej Matky dokázali zvládnuť. Okrem toho, že sa chceme držať našej Matky za ruku, chceme sa od nej i učiť. Deti sa najlepšie učia od mamy. Všimnime si jednu jej nádhernú vlastnosť. Počuli sme o nej v dnešnom evanjeliu: Pastieri prišli a ohlasovali, čo im povedal anjel o dieťatku. Panna Mária počúvala a všetko nosila vo svojom srdci. Prajme si navzájom všetkým, drahí bratia a sestry, aby sme s vierou, nádejou a láskou podľa príkladu našej nebeskej Matky premáhali strach tým, že ju budeme stále držať za ruku, že sa ňou necháme viesť, že sa od nej budeme učiť stále novým čnostiam.

 



Návrat späť