05. 11. 2013

Pastiersky list žilinského biskupa na sviatok sv. Štefana 2011

Milovaní bratia a sestry v Kristovi!

Iste vám už niekedy napadli myšlienky, prečo nám Cirkev hneď po Vianociach, keď si počas ôsmich dní pripomíname: „Dnes sa nám narodil Spasiteľ, Kristus Pán" (porov. Lk 2,11), ukazuje na príklady svätého Štefana, prvého mučeníka, svätého Jána, apoštola a evanjelistu, sväté Neviniatka, ktoré dal povraždiť Herodes? Prečo s tým Cirkev nepočká? Cirkev nás chce práve týmto pripomínaním priviesť do stredu skutočnosti, do centra slávenia Vianoc. Včera sme počúvali slová sv. Pavla (porov. Tit 2,14), že Kristus Pán vydal za nás seba samého, zriekol sa svojej veľkosti a božstva, veď prišiel v podobe malého dieťaťa a bol uložený do jaslí ako obeta. Po celý svoj pozemský život sa obetoval, až napokon zomrel na obetnom oltári kríža. Tento Kristus požaduje aj od svojich nasledovníkov zmenu, darovanie seba. Hovorí, že kto chce ísť za ním, kto v neho verí, kto ho chce nasledovať, má to robiť každý deň, teda stále. A toto nasledovanie nie je ani pohodlné, ani len sviatočné, ani ľahké. To je realita Vianoc. Mohli by sme povedať, že včera boli Vianoce detí, dnes sú Vianoce dospelých. Včera sme dávali darčeky deťom, dnes dostávame veľký dar v osobe a príklade svätého diakona Štefana my dospelí. Kristus, Boží Syn, Láska, priniesol dar lásky, ktorá privádza ľudí do spoločenstva s Bohom. A čo priniesol, to rozdal. Pritom jemu nič neubudlo. Nás obohacuje, jemu zostáva plnosť nevyčerpateľného bohatstva. Kristus zmenil Štefanovi život a posilnil ho Duchom Svätým až natoľko, že on sa už nedokázal od Neho odvrátiť, ani keď mu hrozila smrť. Kristus chce zmeniť aj náš život, aj keď sa bojíme, utekáne pred ním, alebo sa schovávame za naše tradície. Uvedomme si, že tu nejde o zbožnú tradíciu, ktorú bezducho zachovávame, ale o skutočnú príležitosť osobne sa stretnúť s Kristom a prijať ho. Prijať ho preto, lebo on prijal nás s dokonalou pokorou, dokonalým odpustením a nekonečnou láskou. Boh vie, že naše ľudstvo je na tom veľmi zle, že náš život vyzerá úplne ináč, ako sme si ho predstavovali. Vie, aké je to žiť nielen v ľudskej biede, ale hlavne ďaleko od raja. Preto prichádza na planétu Zem, do tohto slzavého údolia, a robí pre nás to, čo nedokáže urobiť nikto z nás vlastnými silami. Prichádza ako Emanuel - Boh s nami - a nastáva premena: slepí vidia, vyhnanci sa vracajú domov, rodiny sa zmierujú, chromí chodia a mŕtvi vstávajú. Boh ukazuje svoju moc a svoje zámery. "Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami... sú to myšlienky pokoja, a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej" (Jer 29,11). Prichádza, aby nás uzdravil. Prichádza, aby nás zachránil. Prijmime ho aj my takého, aký je. Je to Syn živého Boha, náš Spasiteľ, náš Záchranca. Nebojme sa a neutekajme, ale v pokore a láske uprime aj my svoj zrak na Ježiša. Majme pre neho čas a premýšľajme, ako ho naše hriechy zraňujú. Pritom neustále čaká, že sa "vrátime domov k svojmu Otcovi" (porov. Lk 15,18-20). Staré príslovie hovorí: "Tvoj život je dar od Boha. To, čo s ním urobíš, je tvoj dar Bohu". Dajme Ježišovi dar, po ktorom túži. Darujme mu seba samých. Majme odvahu. Veď Ježiš Kristus prišiel, aby našiel a zachránil, "čo bolo stratené" (Lk 19,10), vrátane požehnania do nášho konkretného života. Ako to máme každý deň robiť nás učí naša skúsená a milujúca matka: jedna, svätá, katolícka a apoštolská Cirkev. Cirkev nie je jednoduchou ľudskou inštitúciou ako ktorákoľvek iná, ale je úzko zjednotená s Bohom. Sám Kristus o nej hovorí ako o „svojej" Cirkvi.

Nie je možné oddeliť Krista od Cirkvi, ako nemôžeme oddeliť hlavu od tela (porov. 1 Kor 12,12). Cirkev nežije zo seba samej, ale z Pána. On je prítomný uprostred nej a dáva jej život, potravu a silu. Drahí moji bratia a sestry, chcem vám pripomenúť, že nasledovať Ježiša vo viere znamená kráčať s ním v spoločenstve Cirkvi. Nemôžeme nasledovať Ježiša sami. Kto podľahne pokušeniu kráčať „na vlastnú päsť", alebo žiť vieru podľa svojho, podľa individualistickej mentality, ktorá prevláda v spoločnosti, riskuje, že Ježiša Krista nikdy nestretne, alebo skončí nasledovaním jeho falošného obrazu. Svätý Otec Benedikt XVI. dvom miliónom mladých ľudí na Svetových dňoch mládeže v Madride povedal: "Mať vieru znamená oprieť sa o vieru tvojich bratov a sestier, aby tvoja viera slúžila rovnakým spôsobom ako podpora pre vieru ostatných. Prosím vás, drahí priatelia, aby ste milovali Cirkev. Splodila vás vo viere, pomohla vám lepšie poznať Krista a objaviť krásu jeho lásky. Základom pre rast vášho priateľstva s Kristom je vaše začlenenie sa do farností, komunít a hnutí; nedeľná účasť na Eucharistii; časté prijímanie sviatosti zmierenia a zveľaďovanie modlitby i meditácie nad Božím slovom. Z tohto priateľstva s Ježišom sa zrodí aj impulz, ktorý vás povedie vydať svedectvo viery v najrozličnejších prostrediach, vrátane tých, kde ju odmietajú, alebo sú k nej ľahostajní. Nie je možné stretnúť Krista a neumožniť ho spoznať ďalším. Teda nenechajte si Krista iba pre vás samých! Odovzdajte iným radosť vašej viery. Svet potrebuje svedectvo vašej viery, určite potrebuje Boha. Vaša prítomnosť je nádherným dôkazom plodnosti Kristovho poverenia, ktoré dal Cirkvi: „Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium každému stvoreniu" (Mk 16,15)." Chiara Lubichová napísala: "Sú takí, čo „robia veci z lásky" a sú takí, ktorí sa „snažia byť láskou". Tí, čo robia veci "z lásky", robia síce mnoho, ale podľa seba. Majú síce zásluhy, ale pre druhých sú záťažou. Tí, čo sa snažia "byť láskou", chcú byť láskou, ktorou je Boh. Nenatískajú sa, ale slúžia ako slnko, prežarujú, ohrievajú, prinášajú svetlo, robia tak ako by si to brat či sestra priali, ako by túžili, keby mali pri sebe nie nás, ale Ježiša." Svätý Štefan je prvým mučeníkom - prvým veľkým Kristovým svedkom. Cez takýchto svedkov sa dostalo kresťanstvo až k nám, a my máme povinnosť i poslanie toto Posolstvo odovzdať ďalším generáciám. Aj nás čaká výnimočná úloha byť Kristovými svedkami a poslami v našich rodinách, v školách a na pracoviskách, kde je množstvo takých, ktorí túžia po veľkých veciach a cítia vo svojich srdciach túžbu po autentickejších hodnotách, a ktorí sa nenechávajú oklamať falošnými sľubmi životného štýlu bez Boha. Ponúkajme im nádej, že kresťanské evanjelium prináša obnovenie a život. Drahí bratia a sestry, vo svätom Štefanovi vidíme prvé ovocie spásy, ktoré prinieslo ľudstvu narodenie Krista. Víťazstvo života nad smrťou, lásky nad nenávisťou, svetla pravdy nad tmou lži. Ďakujme Bohu, že toto víťazstvo dáva silu aj dnes mnohým kresťanom neodpovedať zlom na zlo, ale odpovedať silou pravdy a lásky, ktorá premieňa. Kiež Panna Mária, Kráľovná mučeníkov, vyprosí nám všetkým, hlásiacim sa ku Kristovi, odvahu k nasledovaniu tejto cesty.

K tomu vás apoštolským požehnaním v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého  sprevádza váš duchovný otec diecézy, biskup Tomáš.

(Prečítať namiesto homílie 26.12.2011.)



Návrat späť