05. 11. 2013

Oceňovanie pedagógov 10.4.2012

Drahí moji!

Prežívame veľkonočnú oktávu, radostne chválime Boha, spievame aleluja, že Kristus vstal z mŕtvych a večne žije. V dnešnom evanjeliu sme mohli počuť, že Mária Magdaléna, plná smútku a nešťastia, je sama pri hrobe, ktorý je prázdny. Už nemá toho, ktorého tak veľmi milovala. A teraz k bezútešnosti vidí ešte prázdny hrob. Ani len prítomnosť anjelov, ba ani len prítomnosť samotného Ježiša ju nevie rozradostnit', lebo si myslí, že je to záhradník. Až keď sa jej Ježiš opýta: „Žena, prečo plačeš?" Možno sa aj nám zdá za takýchto okolností táto otázka ako čudná. Ale Ježiš je ozaj pravý Učiteľ, vie, ako ju vyliečiť. Oslovuje ju po mene: „Mária!" - a ona pohotovo reaguje, veď toto slovo už nejeden raz počula, bolo to z jeho úst, už ho pozná, je to určite Ježiš - veď vtedy ju vytiahol z bahna hriechov a nečistoty, a teraz zasa zo zúfalstva a smútku. Radostne zvolá: „Rabbuni," čo znamená Učiteľ. Chce sa mu hodiť k nohám a znovu ich objať. Ale Kristus jej poukazuje na viac, ako bola doteraz naučená. Hovorí jej: „Choď medzi ľudí, choď medzi mojich bratov!" Prines im radosť, podeľ sa s tým, čo si dostala, choď, nájdi ma tam medzi nimi, tam ti nikdy nebudem chýbať. Poveruje ju, aby zvestovala ostatným učeníkom, že naozaj vstal z mŕtvych. Mária je vzorom zrelej viery, ktorá vedie človeka k misijnému pôsobeniu a k evanjelizácii. Ona šla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána" aj to, čo jej povedal, aby išla medzi najmenších, medzi ľudí, že tam ho spozná, tam sa sním stretne, tam mu môže preukazovať lásku. Ježišovo stretnutie s Máriou Magdalénou a posolstvo, ktoré Mária zvestovala bratom, obsahujú hlbokú zvesť pre Ježišových učeníkov všetkých čias: Pán je živý a každý z nás ho má hľadať prostredníctvom putovania viery s istotou, že keď vykoná to, čo je v jeho silách, Pán mu iste vyjde v ústrety a dá sa mu spoznať. Zo Skutkov apoštolov sme počuli, že hlavným hýbateľom a konateľom evanjelizácie je Duch Svätý, ktorý sa vo svojich tajomných zámeroch dotýka ľudských sŕdc kedy a ako chce. Dnes sme aj my Cirkvou posielaní byť ohlasovateľmi v tomto svete, byť svedkami, že Pán skutočne žije. Je to náročná cesta hlavne preto, aby sme sami spoznali a priznali prvoradú úlohu Ducha Svätého v našom bežnom živote. Aby sme na tejto cesto pokročili o kúsok ďalej, je potrebné viac modlitby a pokoja a menej náhlenia a prázdneho aktivizmu.

Teším sa, že dnes - v tento učiteľský deň - môžem pred sebou opäť vidieť vás milí pedagogickí aj nepedagogickí pracovníci našich katolíckych škôl. Niektorí z vás budú ocenení za výnimočné angažovanie sa v práci na pôde katolíckej školy. Toto vaše úsilie, je vonkajším vyjadrením presvedčenia Cirkvi, že:

  • v jej intenciách je možné vychovávať samostatné a zodpovedné osobnosti, ktoré budú schopné vzdorovať relativizmu ochromujúcemu morálne hodnoty človeka a žiť primerane požiadavkám svojho krstného sľubu.
  • aj vďaka vám, katolícke školy dokážu podporovať vznik a rast kresťanských spoločenstiev, ktoré práve vďaka sile svojho živého a činorodého kresťanstva môžu originálne a pozitívne prispieť k pokroku celej občianskej spoločnosti,
  • v prostredí katolíckych škôl dokážete sa zhostiť i ostatných naliehavých úloh, ktoré čakajú na vás aj pri stretnutí s ďalšími charakteristickými črtami našej súčasnej kultúry, ako sú všeobecne rozšírený sekularizmus, praktický materializmus, pragmatizmus, indiferentizmus, technokracia a im podobné -izmy.

Tým, čo som práve povedal chcem dať vám všetkým do pozornosti, že vaša práca sa stáva čoraz viac misionárskou. Počas Roka sv. Cyrila a Metoda si viac ako inokedy kladiem otázku: Čo dalo úspech misii solúnskych bratov? Mnohí hovoria, že to bolo zo strany Cyrila a Metoda rešpektovanie mnohého s čím sa naši predkovia zaoberali, čo im bolo vlastné a čo považovali za dôležité pre svoje životy. Keď ku nám prišli Cyril a Metod, nechceli z nás mať ľudí hneď na tak vysokej kultúrnej a filozofickej výške aká bola vlastná Grécku, Rímu, alebo Byzancii - chceli z nás sformovať kresťanov. O takéto konanie by som Vás chcel poprosiť aj ja. Opačné konanie by sa stalo bolesťou nášho novodobého misionárskeho snaženia. Veď si skúsme predstaviť, čo by sa stalo, keby spomínaní solúnski bratia každému, kto by ich bol ochotný počúvať, vtlačili do rúk Grécko-latinský slovník, kódex cirkevného či občianskeho práva alebo nejaký teologický traktát? Tu sa pred vami, ktorí pracujete v katolíckom školstve, odkrýva veľká misionárska úloha: V čoraz sekulárnejšom prostredí byť ochotný ponúkať vzdelanie v katolíckom duchu, aby sme postupne prekvasili prostredie s rešpektovaním Božích prikázaní a stále neúnavným spôsobom otvárať mladým ľuďom priestor, kde si môžu vytvoriť hodnotové kritériá založené na osobitnom svetonázore, ako aj pripraviť sa aktívne spolupracovať na budovaní spoločenstva, a tým aj na budovaní pokroku ľudskej spoločnosti.

Prosme patróna učiteľov a vychovávateľov, svätého kňaza Jána de la Salle, aby sme motivovaní láskou dokázali Zmŕtvychvstalého nielen spoznávať v našich najmenších bratoch a sestrách, ale aj radostne ho ohlasovať. Amen.



Návrat späť